Cieľom zapojenia verejnosti môže byť informovanie o novinkách v biomedicíne, podnietenie diskusie či vytvorenie základov pre budúce konzultácie alebo účasť, prípadne začatie dialógu, ktorý by v budúcnosti mohol informovať tvorbu politiky. Mohlo by sa tiež dosiahnuť lepšie angažovanie sa verejnosti vo všeobecnosti.

Verejná diskusia by nemala byť len o vzdelávaní verejnosti o biomedicíne, ale aj o skúmaní interakcie medzi vývojom v oblasti biomedicíny a spoločenským chápaním a hodnotami. Uvedenie diskusie do týchto podmienok napomáha vyrovnať nerovnováhu vedomostí a moci, ktorá môže vzniknúť pri vzájomnej interakcii verejnosti s odborníkmi alebo úradníkmi.

Vo väčšine krajín zohrávajú dôležitú úlohu pri upevňovaní vedomostí a šírení informácií médiá. Tak je to aj v prípade informovania o pokrokoch v biomedicínskom výskume, liečebných metódach, biomedicínskych technológiách a ich aplikáciách, pri otvorenej prezentácii týchto poznatkov vo vzťahu k aktuálnym udalostiam a problémom, ako aj pri výbere, organizovaní a ďalšej práci s novými informácií a odbornými poznatkami.

Slobodná tlač zohráva v spoločnosti veľmi dôležitú úlohu (ako "štvrtá moc"). Umožňuje odhaľovať manipuláciu s informáciami, spochybňovať doterajšie ortodoxie a tiež hodnotiť nové poznatky. Verejné médiá svojím pôsobením zasahujú veľký počet ľudí, ale často sa vnímajú ako spravodajstvo z určitého "uhla pohľadu" a ako snaha mobilizovať emocionálne reakcie. Môžu byť zodpovedné za "humbuk" okolo nového výsledku biomedicínskeho vývoja alebo za skresľovanie skutočnej miery technickej neistoty. Napriek tomu sa ich úloha, ako dôležitého informačného kanála, ktorý je nevyhnutný na zapojenie verejnosti, nesmie podceňovať.

Sociálne siete môžu podporovať a rozširovať funkciu verejných médií, ale keďže vytvárajú sebareferenčné "informačné bubliny" alebo "komory ozveny", môžu rovnako účinne posilňovať predsudky a dezinformácie, ba dokonca šíriť dezinformácie. Ďalším obmedzením je, že nie všetci majú prístup k rovnakým informáciám, keďže diskusné skupiny na sociálnych sieťach sú zvyčajne určené len pre členov.

Výskumní pracovníci v biomedicíne môžu zohrávať dôležitú úlohu pri komunikácii o výsledkoch biomedicínskeho vývoja smerom k verejnosti. Výmena informácií medzi nimi a verejnosťou pomáha posilňovať dôveru verejnosti voči vede, im samým zas realizovať výskum s ohľadom na záujmy a hodnoty spoločnosti. Odborníci však často potrebujú na komunikovanie o svojej práci s neodborníkmi osobitnú prípravu. Komunikáciu s verejnosťou (napríklad rozhovory pre bežnú tlač) možno považovať aj za súčasť povinností výskumných pracovníkov, najmä, ak je ich práca financovaná z verejných zdrojov. Môže byť aj podmienkou na udelenie grantu. Včasné a priebežné informovanie o výskume možno okrem iného dosiahnuť financovaním a propagáciou seminárov, vytváraním webových stránok a tvorbou vzdelávacích materiálov pre školy.

 Vždy sa majú zvážiť konkrétne potreby verejnosti vo vzťahu k poskytnutiu informácií, ako aj úlohy rôznych aktérov ako poskytovateľov informácií; osobitná pozornosť sa má venovať rastúcej úlohe, ktorú pri zvýšení povedomia verejnosti a vnímaní výsledkov biomedicínskeho vývoja zohrávajú sociálne siete.

 Zapojenie výskumných pracovníkov a informačných médií môže prispieť k posilneniu kultúry dôvery voči vede a technológii.

 Vždy sa má zvážiť, ako by výskumní pracovníci a tvorcovia politík mohli spolupracovať s médiami s cieľom povzbudiť a podporiť objektívnu prezentáciu faktických informácií, ako aj triezvu kritiku dôkazov a názorov, pochádzajúcich z rozličných zdrojov.

Bielorusko, Francúzsko, Cyprus, Nemecko

Jedným z dôležitých aspektov zapojenia verejnosti je identifikácia problematických otázok. Môže ísť o otázky, ktoré odborníci a tvorcovia politík predpokladajú a chcú ich podrobnejšie preskúmať, alebo aj o neočakávané otázky, ktoré sa objavia, keď ľudia začnú uvažovať o výsledkoch biomedicínskeho pokroku.

Včasná diskusia o týchto výsledkoch môže pomôcť, aby sa takéto otázky predvídali ešte predtým, než sa zafixujú na protichodných pozíciách a bude ich ťažké riešiť. Môže umožniť, aby sa dané otázky riešili z hľadiska potrebného času či nákladov efektívnejšie, napríklad prispôsobením dizajnu samotných technológií ako aj ciest ich zavedenia do praxe.

 Riešenie problematických otázok už v počiatočnom štádiu môže tvorcom politík a výskumným pracovníkom priniesť istotu, že ich ciele sa budú širšie akceptovať.

 Identifikácia problematických otázok môže zlepšiť šance na úspešnú implementáciu nových výsledkov biomedicínskeho vývoja.

Fínsko

Dôležitým cieľom aktivít verejnej diskusie je zhromažďovať overené informácie o rozsahu a obsahu názorov verejnosti, ako podkladu pre informované rozhodovanie.

Je dôležité vedieť, do akej miery tieto informácie reprezentujú informované závery - a do akej miery sú vyjadrením určitých základných presvedčení alebo hodnôt. Môže byť tiež dôležité vedieť, z čoho tieto názory vychádzajú (napríklad z technických znalostí alebo z náboženskej viery), nakoľko sú zakorenené na protichodných pozíciách, a tiež, akým spôsobom a z akých dôvodov sa môžu v budúcnosti meniť.

Má sa vždy zvážiť, aký druh overených informácií bude relevantný pre pochopenie názorov verejnosti (napr. kvantitatívne alebo kvalitatívne) a ako sa odôvodní použitie týchto informácií. Napríklad, observačný výskum, ako je analýza sociálnych sietí, môže síce byť nákladovo efektívny, ale má určité obmedzenia, pokiaľ ide o jeho informatívnu hodnotu, a to vzhľadom na chýbajúcu kontrolu nad informáciami, ako aj na sociálnu dynamiku, ktoré tu prichádzajú do úvahy.

 Interakcia s verejnosťou poskytuje príležitosť na zhromaždenie overených informácií o názoroch, ktoré sú v nej prítomné, s cieľom potvrdiť alebo spochybniť tvrdenia o rozsahu, obsahu a (prípadnej) vyváženosti názorov na určitú tému.

 Určité formy interakcie s verejnosťou môžu pomôcť odhaliť základy, na ktorých sú založené názory verejnosti, ako aj preskúmať fakty a presvedčenia, ktoré ich ovplyvňujú.

Cieľom verejnej diskusie môže byť zapojenie verejnosti do rozhodovania, napríklad s cieľom ovplyvniť vypracovanie rozličných politík, alebo jej účasti na zodpovednom riadení nových technológií prostredníctvom monitorovacích alebo hodnotiacich aktivít.

Účasť verejnosti má viacero výhod vrátane zvýšenej legitimity v dôsledku jej zastúpenia a zabezpečenia súladu so spoločenskými hodnotami. Je však dôležité pochopiť vzťah medzi členmi verejnosti zapojenými do diskusie – a širšou verejnosťou, o ktorej záujmy tu vlastne ide (pozri nasledujúcu časť "Kto by sa mal zapojiť?").

 Vždy sa má zvážiť vytvorenie príležitostí pre účasť verejnosti alebo pre jej zapojenie do rozhodovacích procesov (napr. v štádiu mapovania možností rozličných politík), ako aj budovanie kapacít a podpora príležitostí na jej účasť na zodpovednom riadení (napr. pacientske panely).

Francúzsko