organizovaná činnosť s vymedzeným rozsahom, ktorej cieľom je podnietiť a podporiť verejnú diskusiu na určitú tému s očakávaním, že bude informovať alebo ovplyvní vypracovanie politiky alebo riadenie.

pokračujúce konzultačné stretnutia, v ktorých účastníci riešia problém spoločného záujmu prostredníctvom zdieľania informácií, skúmania dôkazov a vzájomne sa rešpektujúcej argumentácie.

"verejný dialóg" je forma deliberatívneho stretnutia odborníkov, tvorcov politík a neodborníkov, v ktorom sa účastníci navzájom ovplyvňujú a reagujú na seba a ktoré sa uskutočňuje za podmienok určených na neutralizáciu asymetrie moci a vedomostí.

akýkoľvek diskurz, v ktorom niekoľko jednotlivcov alebo skupín komunikuje navzájom s cieľom identifikovať, preskúmať a vyriešiť svoje rozdielne názory a záujmy, prostredníctvom prezentácie faktov, argumentov a hodnôt. V tomto dokumente (príručke) je potrebné tento všeobecnejší pojem "diskusia" odlíšiť od formálnej diskusie medzi dvoma protichodnými stranami o návrhu predloženom jednou z nich. (Pozri tiež "verejná diskusia".)

osoba, ktorá preberá iniciatívu v rámci verejnej diskusie (pozri "pozvaná/nepozvaná verejná diskusia"). Iniciátor zvyčajne poskytuje alebo koordinuje zdroje na danú aktivitu a môže poveriť odborníkov, aby v jeho mene túto aktivitu podporovali alebo realizovali.

získavanie kvalitatívnych informácií s cieľom upraviť alebo potvrdiť navrhované opatrenie, ktoré patrí do oblasti zodpovednosti iniciátora. V typickom prípade je cieľom získať podnety zo širokého spektra pohľadov. Konzultácie môžu byť otvorené pre verejnosť (najmä v otázkach verejnej politiky, ktoré môžu nepriamo ovplyvniť všetkých) alebo pre cieľové skupiny či jednotlivcov so špecifickými záujmami, znalosťami alebo odbornou expertízou. Respondenti sa vyberajú sami.

kvantitatívne metódy zhromažďujú informácie, ktoré sú výstupom vo forme číselných hodnôt (napríklad počet alebo podiel ľudí, ktorí odpovedali na určitú otázku); kvalitatívne metódy poskytujú diskurzívne informácie a zvyčajne umožňujú hlbšie preskúmanie javov, ktoré sú predmetom záujmu, a to prostredníctvom dopytovania a reflexie.

fyzická osoba, ktorá podlieha zákonom a politike štátu a požíva zákonné práva chránené týmto štátom. V zložených výrazoch, ako je napríklad "zhromaždenie občanov", je význam pojmu "občan" širší a vzťahuje sa nielen na osoby, ktoré majú určitú štátnu príslušnosť alebo právo v danom štáte voliť.

v prípade pozvanej verejnej diskusie zodpovedný orgán pozýva členov verejnosti, aby sa zúčastnili na danej aktivite s cieľom, ktorý sám stanovil; v prípade nepozvanej verejnej diskusie sa členovia verejnosti a organizácií občianskej spoločnosti obracajú na zodpovedný orgán s cieľom dosiahnuť zmenu.

Pozvaná skupina môže byť zostavená tak, aby bola reprezentatívna pre všeobecnú populáciu alebo pre určitú podskupinu populácie, a to podľa určitých zvolených kritérií, napríklad socio-demografických charakteristík. Primeraná veľkosť vzorky, kritériá reprezentatívnosti a význam, ktorý možno priradiť "reprezentatívnym" zisteniam, si vždy vyžadujú dôkladnú kritickú reflexiu.

v tejto príručke "riadenie" znamená zodpovedné využívanie moci alebo autority na stanovenie, monitorovanie a presadzovanie noriem a správania v rámci systémov alebo organizácií. Môže znamenať usmerňovanie správania ľudí aj zabezpečenie toho, aby sa zaň zodpovedali. Riadenie sa môže realizovať prostredníctvom povinných a nepovinných opatrení (právne ustanovenia, licenčné systémy, profesijné normy, kódexy správania, odporúčania atď.) Riadenie môže byť funkciou verejných aj súkromných subjektov.

navrhovanie (dizajn) a formovanie procesu jeho účastníkmi, a to buď medzi sebou navzájom s poskytnutou pomocou (facilitáciou), alebo na základe rokovania s iniciátorom verejnej diskusie.

orgány verejnej moci, odborníci a občania, všetci sa môžu považovať za účastníkov aktivity verejnej angažovanosti alebo diskusie.

v tejto príručke a v článku 28 Dohovoru z Ovieda sa zastrešujúci pojem "verejná diskusia" používa na opis diskurzívnych interakcií vo verejnej sfére (t. j., nie v profesionálnom kontexte), prostredníctvom ktorých môžu jednotlivci a skupiny identifikovať, preskúmať a vyriešiť svoje odlišné záujmy v záležitostiach, ktoré sa týkajú (alebo potenciálne môžu týkať) všetkých. (Pozri tiež "diskusia".)

priestor verejnej diskusie; pomyselné komunikačné prostredie, v ktorom môžu súkromné osoby formulovať a diskutovať spoločensky významné otázky, ktoré sa ich spoločne týkajú a ovplyvňujú danú politiku. V praxi ho môžu podporovať rôzne inštitúcie, akými sú rozličné sociálne a politické inštitúcie a médiá.

mnohí sociológovia a odborníci na angažovanie verejnosti uprednostňujú množné číslo výrazu "verejnosti" pred jednotným číslom "verejnosť", aby sa vyhli dojmu, že „verejnosť“ existuje ako jediná homogénna skupina alebo že má objektívnu existenciu nezávisle od daných otázok.