Pozadie, iniciátor a účastníci

V máji 2016 sa írska vláda v Programe partnerskej vlády zaviazala zriadiť Občianske zhromaždenie s mandátom na preskúmanie obmedzeného počtu kľúčových otázok počas dlhšieho časového obdobia. Jednou z týchto otázok bolo zrušenie alebo nahradenie ôsmeho dodatku ústavy, ktorý zakazoval umelý potrat.

Viacero tragických prípadov, ktoré skončili na súde, zvýšilo tlak na írsku vládu, aby sa touto kontroverznou otázkou zaoberala. V roku 2013 úmrtie ženy na sepsu po tom, ako jej bola odmietnutá pomoc pri dokončení potratu po čiastočnom spontánnom potrate, vyvolalo kampaň, ktorá požadovala zrušenie spomínaného dodatku.

Predsedu Občianskeho zhromaždenia vymenovala vláda. Za jeho členov bola vybratá reprezentatívna skupina 99 osôb členov z radov občanov, ktorí boli vybraní náhodným výberom tak, aby v širokej miere reprezentovali názory obyvateľov Írska.

Cieľ

Cieľom tejto diskusie bolo poskytnúť poradenské odporúčania na ďalšie posúdenie v parlamentnom výbore, ktorý by následne vypracoval odporúčanie pre vládu.

Metóda

V období od októbra 2016 do apríla 2017 sa uskutočnilo päť víkendových zasadnutí Občianskeho zhromaždenia, na ktoré boli pozvaní právni a lekárski experti, aby poskytli informácie a odpovedali na otázky. Následne bola spracovaná záverečná správa a odporúčania, ktoré potom posúdil parlamentný výbor zložený z poslancov oboch komôr parlamentu. Ten v decembri 2017 odporučil vypísať občianske referendum o zrušení ôsmeho dodatku ústavy. Na takúto zmenu ústavy je potrebné referendum, ktoré takto írska vláda navrhla. Referendum sa uskutočnilo 25. mája 2018 a jasnou väčšinou hlasov – 66,4% ku 33,6% - sa vyjadrilo v prospech odstránenia ôsmeho dodatku.

Pozoruhodné črty a získané skúsenosti

Občianske zhromaždenie bolo zložené zo súkromných osôb, politici sa na jeho rokovaniach nezúčastňovali. Vláda určila jeho vlastnosti a parlament reagoval na jeho správu.

Použité techniky dosiahnutia konsenzu uľahčili väčšiu angažovanosť a vzájomný rešpekt. Tón rokovaní Občianskeho zhromaždenia nebol agresívny a informácie, ktoré sa na ňom prezentovali, boli zrozumiteľné aj pre laikov.

Parlamentný výbor do veľkej miery odrážal tón a prístup Občianskeho zhromaždenia a bol preto skôr kladúci otázky než nepriateľský.

Kampane za "áno" alebo "nie" pred referendom boli z veľkej časti konštruované mimo tradičných štruktúr politických strán.

Hoci v oboch kampaniach vystupovali významní politici, hlavné strany umožnili svojim členom podporiť ktorúkoľvek so spomínaných strán referenda.

Proces rozhodovania bol zámerne pomalý, aby sa umožnila verejná diskusia a tiež diskusia v rámci jednotlivých strán.