VÝBOR MINISTROV RADY EURÓPY

Odporúčanie Rec(2004)14
Výboru ministrov členským štátom o pohybe a táborení kočovníkov v Európe
(Prijaté Výborom ministrov 1. decembra 2004 na 907. zasadaní zástupcov ministrov)

Výbor ministrov, podľa článku 15.b Štatútu Rady Európy,

Uvedomujúc si, že cieľom Rady Európy je dosiahnuť väčšiu jednotu medzi svojimi členmi, a že tento cieľ môže byť dosiahnutý najmä spoločným konaním v oblasti sociálnej súdržnosti;

V presvedčení, že Rómovia a kočovníci prispievajú k európskej kultúre a hodnotám, rovnako ako iné európske národy a pozorujúc, že napriek tomuto prínosu sú obeťami diskriminácie vo všetkých oblastiach života;

Uvedomujúc si, že tí členovia rómskych a kočovníckych komunít, ktorí si želajú pokračovať v tradičnom kočovnom, alebo polokočovnom spôsobe života majú mať takúto možnosť, zakotvenú v práve a praxi, na základe slobody pohybu a slobody usadiť sa, garantovanej všetkým občanom členských štátov a práva zachovávať a rozvíjať osobitú kultúrnu identitu;

Uvedomujúc si, zároveň, že aby mohli kočovníci využívať svoje právo sťahovať sa a zakladať tábory, je potrebný koordinovaný a jednotný systému právnych záruk pre ich slobodu pohybu;

Uznávajúc, že zásady týkajúce sa problémov pohybu a táborenia, by mali byť súčasťou jednotnej politiky na zlepšenie životných podmienok Rómov a kočovníkov;

Majúc na pamäti Európsku sociálnu chartu Rady Európy z roku 1961 (ETS No. 35), jej Dodatkový protokol z roku 1988 (ETS No. 128) a revidovanú Európsku sociálnu chartu (ETS No. 163);

Majúc na pamäti ustanovenia Dohovoru na ochranu osôb pri automatizovanom spracovaní osobných údajov z roku 1981 (ETS No. 108);

Majúc na pamäti Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín z roku 1995 (ETS No. 157);

Majúc na pamäti svoje Odporúčanie (2000) 4 o vzdelávaní rómskych detí v Európe a svoje Odporúčanie (2001) 17 o zlepšení ekonomickej situácie a zamestnanosti Rómov a kočovníkov v Európe;

Majúc na pamäti Odporúčania 563 (1969) a 1203 (1993) Parlamentného zhromaždenia, týkajúce sa životných podmienok Rómov a kočovníkov v Európe a parlamentné Odporúčanie 1557 (2002) o právnom postavení Rómov v Európe;

Majúc na pamäti Rezolúcie 125 (1981), 16 (1995) a 249 (1993) a Odporúčanie 11 (1995) Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy týkajúcich sa situácie Rómov v Európe;

Majúc na pamäti Všeobecné politické odporúčanie č. 3 Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii o boji proti rasizmu a intolerancii voči Rómom;

Majúc na pamäti Nariadenie 2000/43/EC Rady Európskej únie z 29. júna 2000 o implementácii princípu rovnakého zaobchádzania s jednotlivcami, bez rozdielu rasy a etnického pôvodu;

Uvedomujúc si, že riadiace princípy tohto odporúčania neovplyvnia predpisy členských štátov, týkajúce sa vstupu a miesta pobytu osôb, ktoré nie sú ich občanmi;
Majúc na pamäti, že ústavné usporiadanie, právne tradície a rozdelenie kompetencií je v každom členskom štáte Rasy Európy odlišné, čo môže viesť k rôznym spôsobom implementácie tohto Odporúčania,

Odporúča, aby pri navrhovaní, zavedení a monitorovaní zásad, týkajúcich sa pohybu a táborenia kočovníkov, vlády členských štátov:

    - vychádzali z princípov tvoriacich prílohu tohto Odporúčania

    - dali toto Odporúčanie vhodnými cestami do pozornosti príslušných národných, regionálnych a miestnych verejných orgánov.

Príloha Odporúčania Rec (2004)14

I. Pôsobnosť

1. Tento text sa týka tých kočovníkov, Rómov, Sintiov, Jenišov a iných podobných skupín v členských štátoch, ktorí vedú tradičný kočovný, alebo polokočovný spôsob života a ktorí sú občanmi týchto štátov, alebo sa v nich zákonne zdržiavajú. Pre potreby tohto Odporúčania sa bude používať pojem „kočovníci“.

II. Definície

2. Pojem „kočovníci“ zahŕňa populáciu spomínanú v odseku 1, francúzskej verzie, pojem „Gens du voyage“ je vhodnejší ako „Voyageurs“, hoci v niektorých krajinách sa používa.

3. Pojem „táborisko“ označuje akékoľvek miesto vyhradené, alebo založené zvlášť pre táborenie kočovníkov, pojem „stanovište“ znamená akékoľvek miesto, ktoré využívajú kočovníci na táborenie, zahŕňa táboriská, tradičné táborové stanovištia a príležitostné stanovištia.

4. Pojem „táborenie“ znamená predĺžený pobyt kočovníkov, ich rodín a „mobilných obydlí“ na určitej ploche.

5. Pojem „tradičné táboriská“ je definovaný ako plochy zvyčajne využívané kočovníkmi na táborenie. Pokiaľ ide o polokočovných kočovníkov, táborisko znamená takú oblasť, kde si kočovníci prichádzajú založiť svoje zimné príbytky (na maximálnu dobu približne šesť mesiacov). Oblasti krátkodobého pobytu sú tie, kde sa kočovníci zastavia na niekoľko dní, alebo niekoľko týždňov v období počas kočovania (na maximálnu dobu približne jeden mesiac).

6. Pojem „mobilné obydlie“ znamená akýkoľvek uzavretý priestor, slúžiaci ako ubytovanie pre kočovníkov, ktorý možno premiestňovať.

7. „Minimálne vybavenie“ zahŕňa prívod vody, pripojenie k elektrickej sieti, hygienické zariadenia a nádoby na odpad.

III. Všeobecné princípy

Členské štáty majú:

8. zaručiť rovnaké práva pre jednotlivých kočovníkov, najmä s ohľadom na: vlastnícke práva a sociálne výhody, ktoré sú rovnaké ako pre usídlené osoby, spravodlivé a primerané nájomné a poplatky za využívanie priestranstva.
9. zabezpečiť kočovníkom rovnaký prístup k sociálnym, kultúrnym a hospodárskym službám;

10. podporiť používanie oficiálnej internetovej stránky, sprístupňujúcej široký rozsah verejných služieb, aby sa napomohol kontakt medzi kočovníkmi a správnymi orgánmi: daňové priznania, vyhlásenia o občianskom stave, žiadosti na sociálne dávky, atď. Členské štáty majú ďalej podporovať organizácie kočovníkov, aby tieto mohli radiť a pomáhať svojim členom, a tak uľahčiť kontakt medzi kočovníkmi a správnymi orgánmi;

11. podporovať informačné kampane pre: 1.) kočovníkov, ohľadom ich práv a povinností a 2.) usídlené obyvateľstvo, aby sa dozvedela viac o spôsobe života a kultúre kočovníkov a upustilo od predsudkov a stereotypov spájaných s touto komunitou; spomínané komunity by mali byť aktívne zapojené do organizovania takýchto informačných kampaní;

12. poskytnúť pre mobilné obydlia kočovníkov, alebo, kde je to opodstatnené, miesto pobytu, ku ktorému je kočovník viazaný, rovnaké hmotné práva, ako tým, ktorí sa zdržiavajú v stálom príbytku, najmä v právnej a sociálnej oblasti;

13. podporovať uzatváranie zmlúv alebo listín o kvalite poskytovaných služieb medzi miestnymi orgánmi a kočovníkmi, na základe spoločných záujmov zainteresovaných strán;

IV. Aplikácia a implementácia

Členské štáty majú:

A. Sloboda pohybu kočovníkov

14. v prípade pohybu na území štátu, upustiť od vyžadovania národných kočovníckych dokumentov, okrem bežných dokladov totožnosti a/alebo dokladov povoľujúcich kočovnú ekonomickú aktivitu (preukaz podomového obchodníka) v krajinách, kde sa takéto doklady vyžadujú;

B. Ustanovenie úradného miesta pobytu kočovníka

15. zabezpečiť, aby miesto pobytu viažuce sa ku kočovníkovi bolo uvedené na bežných dokladoch totožnosti v krajinách, kde sa tieto vyžadujú a sú nevyhnutné k priznaniu iných práv;

16. dovoliť kočovníkom, aby mali svoje úradné miesto pobytu na adrese súkromnej osoby, alebo združenia;

17. zdržať sa, na základe uvedených indikácií, týkajúcich sa úradného miesta pobytu, zakladania spisov, ktoré umožňujú označiť dotknutú osobu za kočovníka;

18. umožniť slobodný výber úradného miesta pobytu svojim občanom, ak je povinnosťou ustanoviť si takéto miesto;

19. rozširovať dobré inovačné príklady z praxe, týkajúce sa ustanovenia úradného miesta pobytu;

C. Vybavenie pre kočovníkov

20. uznať kočovníkom právo na táborenie;

21. po konzultáciách s kočovníkmi a zohľadniac ich potreby, poskytnúť plochy, kde sa môžu kočovníci zastaviť, zdržiavať sa a postaviť si tábor na dlhšie obdobie, ako zvyčajne;
22. pri výbere takéhoto územia mať na pamäti tradičné oblasti táborísk kočovníkov;

23. zabezpečiť, aby tieto plochy:

    i. mali minimálne vybavenie, hlavne hygienické;

    ii. boli zabezpečené v dostatočnom množstve, berúc do úvahy demografické trendy zainteresovaných rodín, a aby boli umiestnené v zónach vyhovujúcich frekvencii používania kočovníkmi;

    iii. boli označené európskymi dopravnými označeniami;

24. vyčleniť vhodné plochy pre veľké zhromaždenia a/alebo zahraničných kočovníkov, ktorí územím prechádzajú;

25. podporiť niekoľko možností týkajúcich sa táborísk a najmä, aby členovia skupín, ktorí už nie sú mobilní, pre svoj vek, alebo zdravotný stav, mohli zostať po celý rok na táboriskách, kde sa k nim môžu pridať ich rodiny, keď si chcú urobiť zastávku;

26. zriadiť orgán na monitorovanie a hodnotenie zriaďovania a fungovania táborísk a plôch na krátkodobý pobyt; takýto orgán by mal zabezpečiť, aby boli potreby pravidelne hodnotené a poskytovať informácie o lokalizácii plôch a ich vybavení. Orgány majú zabezpečiť, aby boli kočovníci plne zapojení do práce takéhoto orgánu;

27. poskytovať kočovníkom informácie, ako si kúpiť súkromné pozemky a ako ich využívať;

D. Osobitné ustanovenia pre využívanie práva kočovníkov na táborenie

28. ustanoviť právo na táborenie v domácom právnom systéme v nástrojoch, ktoré sú právne záväzné, považujúc ho za rovnocenné s právom na slušné bývanie;

29. v súlade s autonómiou územných jednotiek, používať mechanizmy kontroly a motivácie, aby si miestne orgány plnili svoje povinnosti poskytovať táboriská; v prípade potreby dať vyššiemu orgánu právomoc konať, keď si miestne orgány neplnia svoje povinnosti;

30. Členské štáty by mali vytvoriť právny rámec, ktorý bude v súlade s medzinárodnými normami ľudských práv, aby zabezpečili účinnú ochranu proti protiprávnemu násilnému a kolektívnemu vysťahovaniu a prísne kontrolovali okolnosti, kedy môže dôjsť k legálnemu vysťahovaniu. V prípade vysťahovaní v súlade s právom, musí byť Rómom, v prípade potreby, poskytnuté náhradné ubytovanie, okrem prípadov vyššej moci. Zákony by mali jasne definovať postup pri legálnom vysťahovaní, a takéto zákony by mali byť v súlade s medzinárodným normami a princípmi ľudských práv, vrátane tých vyjadrených vo Všeobecnom komentári č. 7 o násilnom vysťahovaní Výboru OSN pre ekonomické, sociálne a kultúrne práva. Takéto opatrenia by mali zahŕňať konzultácie so zainteresovanou komunitou, alebo jednotlivcom, primerané upozornenie, poskytnutie informácií, garantovať, že vysťahovanie prebehne rozumným spôsobom, účinný právny prostriedok nápravy a bezplatnú, alebo lacnú právnu pomoc pre obete v núdzi. Náhradné ubytovanie nesmie mať za následok segregáciu;

31. v krajinách, kde sa nerozlišuje medzi táboriskami a plochami na krátkodobý pobyt, stanoviť časový limit dĺžky pobytu na území, aby sa predišlo vytváraniu oblastí vylúčenia, ako dôsledku toho, že ich užívatelia sa tu usídlia; umožniť rotáciu kočovníkov medzi miestami a vyhnúť sa stanoveniu maximálnej povolenej dĺžky pobytu kratšej ako najdlhšia perióda školského vyučovania medzi dvoma periódami školských prázdnin a ponuku pre tých, ktorí si želajú prejsť na usadený spôsob života, aby sa usadili na existujúcich stanovištiach;

32. dovoliť združeniam kočovníkov uplatňovať práva jednotlivých kočovníkov pred príslušnými súdmi v prípade vyhostenia, ako obhajcovia, alebo žalobcovia a vo všetkých fázach procesu;

33. prijať zákonné ustanovenia umožňujúce odvolať sa proti rozhodnutiam zákazu prístupu na určité územia, alebo zákazu táboriť.

34. definovať ako súčasť karavanu kočovníka plochu vymedzenú okruhom niekoľkých metrov okolo karavanu, a teda jeho alebo jej miesto pobytu.