RADA EURÓPY
VÝBOR MINISTROV
Odporúčanie Rec(2005)4
Výboru ministrov Rady Európy členským štátom
na zlepšenie podmienok bývania Rómov a kočovníkov v Európe
(prijaté Výborom ministrov 23. februára 2005 na 916. zasadaní zástupcov ministrov)

Výbor ministrov, podľa článku 15.b Štatútu Rady Európy,

Uvedomujúc si, že cieľom Rady Európy je dosiahnuť väčšiu jednotu medzi svojimi členmi, a že tento cieľ môže byť dosiahnutý konkrétne spoločným konaním v oblasti sociálnej súdržnosti;

Uznávajúc, že Rómovia a kočovníci prispievajú k európskej kultúre a hodnotám práve tak ako iné európske národy a uznávajúc, že napriek tomuto prínosu zažívajú rozsiahlu diskrimináciu vo všetkých oblastiach života;

Uznávajúc, že existuje naliehavá potreba vyvinúť nové stratégie na zlepšenie podmienok života rómskych a kočovníckych komunít v celej Európe, aby sa zabezpečilo, že majú rovnosť príležitostí v oblastiach ako účasť na občianskom a politickom živote ako aj v rozvojových sektoroch ako bývanie, vzdelávanie, zamestnanosť alebo zdravotná starostlivosť.

Majúc na pamäti, že politika zameraná na problémy, ktorým čelia Rómovia v oblasti bývania by mala byť komplexná, založená na uznaní skutočnosti, že záležitosť bývania pre Rómov má dopad na široký rozsah iných prvkov, menovite na ekonomické, vzdelávacie, sociálne a kultúrne aspekty a boj proti rasizmu a diskriminácii;

Majúc na pamäti nedostatočne využitý potenciál rómskych a kočovníckych komunít a ich kapacitu prispieť k zlepšeniu svojej vlastnej situácie, osobitne v oblasti bývania;

Majúc na pamäti, že niektoré členské štáty nemajú alebo neuplatňujú jasne definované národné zákony v oblasti bývania, voči rozličným postupom ako diskriminácia v bývaní, diskriminačné obťažovanie v bývaní, diskriminačný bojkot, getoizácia, rasová a pobytová segregácia a iné formy diskriminácie proti nomádskym a polonomádskym Rómom a kočovníkom, ako aj nerovné podmienky pre bývanie a prístup k bývaniu formou sociálnych, verejných, družstevných a svojpomocným spôsobom získaných bytov.

Pripomínajúc príslušné medzinárodné dokumenty v oblasti bývania, ako je Všeobecná deklarácia ľudských práv (článok 25.1), Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (článok 11.1), Agendu Habitat OSN (prijatú v Istanbule v roku 1996) a Deklaráciu o mestách a iných ľudských sídlach v novom tisícročí (prijatú na mimoriadnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN na súhrnné pripomienkovanie a posúdenie implementácie Agendy Habitat, New York 6.– 8. jún 2001), Európsku sociálnu chartu Rady Európy z roku 1961 (článok 16), jej dodatkový protokol z roku 1988 (článok 4) a Revidovanú Európsku sociálnu chartu z roku 1996 (článok 31);

Majúc na pamäti Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín;
Majúc na pamäti svoje Odporúčanie č. R (2000) 4 o vzdelávaní rómskych detí v Európe a Odporúčanie Rec (2001) 17 na zlepšenie ekonomickej situácie a zamestnanosti Rómov a kočovníkov v Európe;

Majúc na pamäti Odporúčania 563 (1969) a 1203 (1993) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktoré sa zmieňujú o podmienkach bývania Rómov v Európe;

Majúc na pamäti Rezolúcie 125 (1981), 16 (1995) a 249 (1995) a Odporúčanie 11 (1995) Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy o situácii Rómov v Európe;

Majúc na pamäti Všeobecné politické odporúčanie č. 3 Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii o boji proti rasizmu a intolerancii voči Rómom;

Vítajúc s uspokojením Politické zásady o prístupe k bývaniu pre znevýhodnené kategórie osôb, pripravené expertnou skupinou o prístupe k bývaniu ako aj Odporúčanie 1505 (2001) Parlamentného zhromaždenia o zlepšení znevýhodnených mestských častí v Európe;

Majúc na pamäti smernicu Európskej rady 2000/43/EC z 29. júna 2000 o zavedení zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod;

Majúc na pamäti, že ústavné systémy, právne tradície a rozdelenie zodpovednosti sa v členských štátoch Rady Európy odlišuje a toto môže viesť k rôznym spôsobom implementácie tohto odporúčania;

Odporúča, aby pri navrhovaní, zavádzaní a monitorovaní svojej politiky v oblasti bývania vlády členských štátov:

- riadili sa zásadami vytýčenými v prílohe k tomuto odporúčaniu;

- dali toto odporúčanie vhodnými vnútroštátnymi kanálmi do pozornosti príslušným verejným orgánom vo svojich krajinách.

Príloha k Odporúčaniu Rec(2005)4

I. PÔSOBNOSŤ

Termín „Róm“ používaný v tomto texte sa vzťahuje na rómske a kočovnícke komunity a musí byť interpretované tak, že označuje príslušné veľmi rozmanité skupiny.

„Bývanie“ v tomto odporúčaní zahŕňa rozličné spôsoby ubytovania ako domy, karavany, mobilné obydlia alebo prechodné stanovištia.

Vo vzťahu k tomuto textu by sa mala brať do úvahy definícia, ktorú poskytla Agenda Habitat pre „primerané bývanie“ v odseku 60 („Primerané prístrešie znamená viac než strecha nad hlavou. Znamená aj primerané súkromie; primeraný priestor; technickú prístupnosť; primeranú bezpečnosť; bezpečnosť držby; konštrukčnú stabilitu a trvanlivosť; primerané osvetlenie, vykurovanie a ventiláciu; primeranú základnú infraštruktúru, ako dodávka vody, hygiena a likvidácia odpadu, vhodnú kvalitu životného prostredia a faktorov vzťahujúcich sa k zdraviu, a vhodné a prístupné umiestnenie s ohľadom na prácu a základné vybavenie: toto všetko by malo byť nákladovo dostupné.“

Tu by sa malo tiež pripomenúť Všeobecné stanovisko č. 4 Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva.

„Prechodné stanovištia“ označujú miesta, kde majú kočovníci povolené prechodne sa usídliť.

II. VŠEOBECNÉ ZÁSADY

Komplexná politika bývania

    1. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa v rámci všeobecnej politiky bývania vypracovala komplexná a primeraná politika zacielená na Rómov. Členské štáty by mali vyčleniť primerané prostriedky na implementáciu uvedenej politiky, aby sa podporila národná politika na zníženie chudoby.

Zásada nediskriminácie

    2. Keďže Rómovia stále patria k najviac znevýhodneným častiam populácie v Európe, štátna politika bývania by sa mala snažiť venovať ich špecifickým problémom ako naliehavej záležitosti a nediskriminačným spôsobom.

Sloboda voľby spôsobu života

    3. Členské štáty by mali potvrdiť právo ľudí viesť usadený alebo kočovný spôsob života podľa vlastnej slobodnej voľby. Všetky potrebné podmienky, aby mohli viesť takýto spôsob života by im primerane mali poskytnúť ústredné, regionálne a miestne orgány v súlade s dostupnými zdrojmi a právami iných a v rámci zákonného rámca súvisiaceho s výstavbou, plánovaním a prístupom k súkromným pozemkom.

Primeranosť a cenová prístupnos ť.

    4. Členské štáty by mali podporiť a chrániť právo na primerané bývanie pre všetkých ako aj zabezpečiť rovnaký prístup k primeranému bývaniu pre Rómov prostredníctvom vhodnej proaktívnej politiky, zvlášť v oblasti cenovo prístupného bývania a služieb.

Zabránenie vylučovaniu a getám

    5. Aby sa čelilo vytváraniu giet a segregácii Rómov od majoritnej spoločnosti, členské štáty by mali zamedziť, zakázať a keď je potrebné odvrátiť každú celoštátnu, regionálnu či miestnu politiku alebo iniciatívu s cieľom usadiť či znovu usadiť Rómov osobitne na nevhodných predmestiach miest alebo okrajoch dedín, alebo pokúšať sa premiestniť ich do takýchto území na základe ich etnicity.

Participácia

    6. Členské štáty by mali poskytnúť rómskym komunitám a organizáciám všetky možné prostriedky, aby sa plne zúčastňovali v procese koncipovania, navrhovania, zavádzania a monitorovania politiky a programov zameraných na zlepšenie ich situácie v oblasti bývania.

Partnerstvo

    7. Navyše by členské štáty mali v rámci svojej politiky venovanej problémom bývania Rómov plne podporovať a propagovať splnomocňovanie a budovanie kapacít na širšej báze medzi rómskymi komunitami podporovaním partnerstva na všetkých úrovniach – miestnej, regionálnej a celoštátnej.

    Členské štáty by mali zabezpečiť, že členovia rómskych komunít sú aktívne zapojení do tohto procesu.

Koordinácia

    8. Členské štáty by mali urobiť opatrenia na zabezpečenie primeranej koordinácie v oblasti bývania medzi príslušnými orgánmi na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni na jednej strane a rómskou populáciou a organizáciami, ktoré reprezentujú väčšinu činnými v tejto oblasti.

Úloha miestnych samospráv

    9. Členské štáty by mali nabádať miestne orgány, aby plnili svoje povinnosti v oblasti bývania voči Rómom takým istým spôsobom, ako k iným osobám s tým istým právnym postavením. Mali by nabádať regionálne a miestne orgány, aby zabezpečili, že stratégie územného a miestneho rozvoja obsahujú jasné a špecifické ciele zamerané na rómske komunity a ich potreby bývania.

III. PRÁVNY RÁMEC

Právny rámec pre právo na bývanie

    10. Členské štáty by mali vypracovať komplexný politický a právny rámec vo vzťahu k bývaniu, ktorý je potrebný pre usadených a migrujúcich ľudí (v súlade s geografickými osobitosťami) na to, aby užívali svoje právo na primerané bývanie.

Právny rámec pre príbuzné práva

    11. V tomto rámci by členské štáty mali rozvinúť mechanizmy zamerané na prístup Rómov k príbuzným právam ako je dodávka vody, elektriny a iné formy príslušnej infraštruktúry, ako vzdelávanie, lekárska starostlivosť, sociálna podpora atď. ako to zakotvujú články medzinárodných zmlúv o ľudských právach a príbuzných noriem.

Uplatňovanie zákonného rámca

    12. Aby bol poskytnutý rovnaký prístup k bývaniu, členské štáty by mali zabezpečiť uplatnenie zákona a príbuzných predpisov a prijať jasné smernice na výkon práv na bývanie. Mali by poskytnúť jasné smernice o prístupe k bytom a k ich rozdeľovaniu a k službám.

Potreba právnej pomoci

    13. Členské štáty by mali zaistiť ľuďom v núdzi bezplatnú právnu pomoc, poradenstvo a zastupovanie vo všetkých sporoch týkajúcich sa bývania, aby sa zabezpečilo, že ich schopnosť chrániť svoje práva alebo vyhľadať účinný prostriedok nápravy, vrátane súdnej nápravy pri odopieraní práv na bývanie, nie je podkopaná nedostatočnými mechanizmami právnej pomoci.

Transparentnosť, dobrá administratíva a prístup k informáciám

    14. Právny systém by mal zabezpečiť transparentnosť a dobrú administratívu, vrátane práva Rómov mať prístup k informáciám týkajúcim sa politiky bývania a rozhodnutiam štátnych a miestnych orgánov, ktoré sa ich týkajú.

Podpora mimovládnym organizáciám

    15. Mimovládnym organizáciám činným v záležitostiach Rómov, osobitne v právnom poradenstve a právnej pomoci, by sa mali poskytnúť vhodné podmienky, v ktorých vykonávajú svoju činnosť a účinná podpora. Členské štáty by mali tiež právne upraviť podmienky činnosti mimovládnych organizácií v oblasti bývania

Monitorovanie uplatňovania politiky bývania

    16. Členské štáty by mali zriadiť vhodné kontrolné mechanizmy, ktoré zaistia uplatňovanie politiky a praxe v oblasti bývania pre Rómov. Rómski predstavitelia by sa mali zúčastňovať na rovnom základe vo všetkých procesoch monitorovania a hodnotenia.

Kontrolné mechanizmy

    17. V súlade s autonómiou regionálnych a miestnych orgánov, členské štáty by mali systematicky využívať kontrolný mechanizmus zákonnosti, o ktorom hovorí odsek 22, aby zabezpečili, že rozhodnutia regionálnych a miestnych orgánov nemajú diskriminačný účinok na prístup Rómov k bývaniu alebo akokoľvek sťažujú užívanie ich práva na primerané bývanie.

IV. Zabránenie a boj proti diskriminácii

Prijatie antidiskriminačných zákonov

    18. Komplexné zákony by mali výslovne zakazovať priamu a nepriamu diskrimináciu vrátane diskriminácie na základe rasy a etnického pôvodu vo všetkých sférach verejného a súkromného života vrátane, ale nie iba, bývania, pozemkov, vlastníctva, vzdelávania, zamestnania, zdravotnej starostlivosti, sociálnych služieb a prístupu k občianstvu a k tovarom a službám.

Monitorovanie a preskúmanie existujúcich zákonov o bývaní

    19. Členské štáty by mali prostredníctvom príslušných orgánov systematicky preskúmať svoje zákony týkajúce sa bývania, politické prístupy a prax a odstrániť všetky ustanovenia a administratívne postupy, ktoré majú za následok priamu či nepriamu diskrimináciu voči Rómom, bez ohľadu či je to výsledok opatrení alebo nečinnosti štátnych či neštátnych činiteľov. Mali by zriadiť vhodné mechanizmy (napr. parlamentný výbor, výbory ľudských práv, ochrancov ľudských práv atď.), aby sa zabezpečilo a podporilo dodržiavanie antidiskriminačných zákonov týkajúcich sa záležitostí bývania. Také mechanizmy by mali umožniť účasť rómskych predstaviteľov a mimovládnych organizácií vo všetkých etapách monitorovania.

Ochrana práv rómskych žien

    20. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby antidiskriminačné zákony zakazovali rodovú diskrimináciu, priamu či nepriamu, vo všetkých sférach verejného života vrátane bývania. Členské štáty by mali tiež zabezpečiť, aby sa politika bývania osobitne venovala potrebám rómskych žien, zvlášť osamelým matkám, obetiam domáceho násilia a iným kategóriám znevýhodnených rómskych žien –, príslušné orgány by mali zabezpečiť, že sa im poskytne prístup k sociálnemu bývaniu a vezme do úvahy ich naliehavé potreby. Členské štáty by mali vytvoriť mechanizmy, ktoré chránia práva na bývanie žien pred akoukoľvek formou násilia alebo iného porušovania.

Zabránenie segregácie na územiach s rizikovým životným prostredím

    21. Členské štáty by mali prijať opatrenia proti akýmkoľvek formám segregácie na rasovom základe na územiach s rizikovým životným prostredím. Toto zahŕňa investovanie do rozvoja bezpečných lokalít a podniknutie krokov, ktoré zabezpečia, že rómske komunity majú praktické a cenovo dostupné alternatívy bývania odradzujúce od usídlenia sa na rizikových územiach alebo v ich blízkosti.

Stanovenie účinných sankcií

    22. Členské štáty by mali stanoviť účinné, úmerné a odradzujúce sankčné opatrenia voči inštitúciám, správnym orgánom a verejným zamestnancom a súkromným osobám porušujúcim antidiskriminačné zákony týkajúce sa bývania. Existujúce prostriedky nápravy by mali byť prístupné a široko publikované a poškodeným by malo byť k dispozícii vhodné odškodnenie

V. OCHRANA A ZLEPŠENIE EXISTUJÚCEHO BÝVANIA

Bezpečnosť držby pozemkov, bytov a vlastníctva

    23. Členské štáty, majúc na pamäti, že právo na bývanie je základné ľudské právo, by mali zabezpečiť, že Rómovia sú chránení proti nezákonnému násilnému vysťahovaniu, obťažovaniu a iným hrozbám, bez ohľadu na to, kde bývajú.

Legalizácia osád a táborísk

    24. Verejné orgány by sa mali všetkými spôsobmi vyriešiť právne nevymedzený stav rómskych osád, ako základný predpoklad pre ďalšie zlepšenie. Kde Rómovia táboria nelegálne, verejné orgány by mali použiť primeraný spôsob zákroku. Toto môže byť prostredníctvom vyjednávania alebo právnym zásahom. Mali by však, kde je to možné hľadať riešenia, ktoré by boli prijateľné pre všetky strany, aby sa nestalo, že Rómovia budú vylúčení z prístupu k službám a výhodám polohy, na čo majú nárok ako občania štátu, v ktorom žijú.

Prístup k vlastníctvu

    25. Členské štáty by mali prostredníctvom príslušných orgánov poskytnúť rovnakú príležitosť Rómom získať vlastníctvo pozemku, na ktorom v súčasnosti žijú a prístup k informáciám o možnostiach ako tak urobiť. V situáciách, kde to nie je možné, mali by byť poskytnuté vhodné alternatívy.

Zákonná ochrana proti násilnému vysťahovaniu

    26. Členské štáty by mali vytvoriť právny rámec v súlade s medzinárodnými normami ľudských práv, aby sa zabezpečila účinná ochrana proti násilným a kolektívnym vysťahovaniam a presne regulovali okolnosti, za ktorých môže prebehnúť zákonné vysťahovanie. V prípade zákonného vysťahovania by malo byť Rómom poskytnuté vhodné alternatívne ubytovanie. Zákonom by mal byť presne stanovený postup pri vysťahovaní a tento zákon by mal byť v súlade s medzinárodnými normami a zásadami ľudských práv vrátane tých, ktoré sú vo Všeobecnom stanovisku 7 o nútenom vysťahovaní prijatom Výborom OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva. Také opatrenia majú zahrňovať konzultácie s dotknutou komunitou alebo osobou, zdôvodnenú výpoveď, poskytnutie informácií, záruky, že vysťahovanie bude vykonané primeraným spôsobom, účinné právne prostriedky nápravy a bezplatnú alebo nenákladnú právnu pomoc pre osoby v núdzi. Alternatívne bývanie nemá viesť k pokračujúcej segregácii.

Poskytovanie primeraných služieb

    27. Členské štáty by mali poskytnúť takú istú primeranú úroveň služieb rómskym osadám a táboriskám ako iným skupinám obyvateľstva, pamätajúc pritom na potrebu trvalo udržateľných riešení. Navyše, orgány by si mali byť vedomé, že okrem poskytovania primeraných služieb by mali konať tak, aby zlepšili kvalitu života v rómskych osadách alebo táboriskách podporovaním lepšieho riadenia denného života na území, t.j. poskytnutie administratívnych činností, obchodných, sociálnych a sanitárnych služieb, verejnej dopravy, odvozu odpadu, udržiavania verejných bytov, budov alebo táborísk a ich okolia, vhodné riešenie susedských konfliktov a problémov spojených s neplatením nájomného a platieb za služby a iné.

VI. RÁMEC PRE POLITIKU BÝVANIA

Politika na podporu prístupu k bývaniu

    28. Členské štáty by si mali vytýčiť zlepšenie podmienok bývania Rómov ako jednu z prioritných oblastí svojej činnosti. Mali by podporovať rovnaké príležitosti pre Rómov v prístupe k súkromnému alebo verejnému trhu s bytmi, zvlášť prostredníctvom prijatia nediskriminačných politických línií a kritérií pre umiestnenie obytných jednotiek. Mali by vytvoriť právny a politický rámec celoštátne záväzný pre miestne orgány, pretože tieto sa predovšetkým zaoberajú záležitosťami bývania.

Komplexná a integrovaná politika bývania

    29. Členské štáty, berúc do úvahy spolupôsobenie medzi politikou bývania a ostatnou sociálne orientovanou politikou týkajúcou sa prístupu k sociálnemu zabezpečeniu, zamestnaniu, zdravotníctvu a vzdelaniu, by mali nabádať verejné orgány na všetkých úrovniach, aby prijímali komplexné prístupy a politické stratégie

Účasť na príprave politiky bývania

    30. Rómovia by mali byť tak skoro, ako je to možné, prizvaní k účasti v procese plánovania a zakladania ich budúcich oblastí usadenia alebo stálych obytných jednotiek, aby sa vyhodnotilo tak presne ako je možné, aké sú ich osobitné potreby a aké budú v budúcnosti. Členské štáty by mali zabezpečiť, že Rómom s pobytom na ich území – či už trvalo usadeným alebo s kočovným alebo s polokočovným spôsobom života – je k dispozícii vhodná pomoc aby určili svoje špecifické potreby vo vzťahu k bývaniu, ako aj prístupu k sociálnej starostlivosti a sociálnym službám (zdravotníctvo, vzdelávanie, zamestnanie, kultúra atď.).

Potreba vhodných modelov bývania

    31. Majúc na pamäti rozmanitosť situácií na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, členské štáty by mali zabezpečiť vhodné typy politiky bývania národnou legislatívou. Malo by sa tiež zabezpečiť, aby rómske rodiny boli schopné získať vlastné ubytovanie rôznymi spôsobmi, formami a metódami prístupu k bývaniu, ako sociálna bytová výstavba, družstvá, svojpomocná výstavba, verejná výstavba, karavany a iné inovatívne formy bývania. Všetky príslušné prvky k spomínaným typom bytovej výstavby (finančné, sociálne a iné) by mali byť starostlivo definované.

Politika bývania prispôsobená špecifickej situácii

    32. Členské štáty by mali rozvinúť a zaviesť programy a projekty, ktoré sú šité na mieru špecifickej situácii rozličných rómskych komunít. Také programy a postupy by zahrňovali vybudovanie a rozvoj celej hmotnej a sociálnej infraštruktúre, ktorá je potrebná na udržateľné a primerané bývanie

Poskytovanie vybavených prechodných stanovíšť

    33. Členské štáty by mali zabezpečiť, že kočovným a polokočovným Rómom sa poskytne primeraný počet prechodných stanovíšť. Tieto stanovištia by mali byť primerane vybavené potrebnými zariadeniami vrátane vody, elektriny, hygienickými zariadeniami a zberom odpadu. Fyzické ohraničenie alebo ohrady by nemali byť na ujmu dôstojnosti osôb a ich slobode pohybu.

Prístup k zdravotným a hygienickým službám

    34. Kočovným alebo polokočovným skupinám by mal byť poskytnutý lepší prístup k riadnym hygienickým podmienkam, ako aj k existujúcej zdravotnej infraštruktúre a službám (zvlášť v naliehavých situáciách ako súčasť preventívnych zdravotníckych kampaní). Rómovia, ktorí sú trvalo usadení v devastovanom alebo nezdravom prostredí by mali dostať pomoc, aby zlepšili hygienické podmienky svojich domovov (pomoc pri opravách, výpomoc pri zlepšení svojich životných podmienok a životného prostredia, opatrenia, ktoré im umožnia lepší prístup ku krátkodobým pôžičkám na získanie lepšieho bývania, sprostredkovanie pri ich vzťahoch s verejnou správou alebo verejnými službami).

Úloha regionálnych a miestnych orgánov

    35. Členské štáty by mali zaistiť, že miestne samosprávy si plnia vo všeobecnosti svoje povinnosti čo sa týka Rómov aj vtedy, keď títo nie sú stálymi obyvateľmi daného teritória. Orgány miestnej správy by mali byť vyškolené v oblasti nediskriminácie a mali by byť povinné skladať štátu účty za diskriminačné praktiky a postupy v oblasti bývania.

Medzinárodná pomoc

    36. Keď nie sú schopné plniť svoje záväzky v oblasti bývania mali by prijať medzinárodnú pomoc v prospech Rómov. Členské štáty by mali venovať osobitnú pozornosť medzinárodným projektom alebo programom pomoci, aby sa zabezpečila vysoká úroveň spolupráce, transparentnosť a užšia spolupráca s miestnymi partnermi.

Zvyšovanie povedomia

    37. Členské štáty by mali začať, a nabádať miestne samosprávy a mimovládne organizácie činné v oblasti bývania, aby začali, kampane na zvyšovanie povedomia o právach Rómov na rovnaký prístup k trhu bytov a informačné kampane pre Rómov o ich právach na primerané bývanie. Národné kampane o bezpečnej držbe podporené národnou komisiou o implementácii Agendy Habitat OSN, prijatej a ratifikovanej členskými štátmi na konferencii Habitat II, by mohli byť primeraným rámcom pre také kampane na zvyšovanie povedomia.

Iniciatívy zamestnanosti a výstavba

    38. Členské štáty by mali nabádať k iniciatívam zamestnanosti na miestnej úrovni podnecovaním Rómov zúčastňovať sa na celom procese renovačných/stavebných prác svojich budúcich domovov. Toto by malo: prispieť k zlepšeniu ich ekonomickej situácie, pomôcť získať lepší prístup k financovaniu svojich projektov – tak individuálnych ako aj kolektívnych, pomôcť zmierniť pocit závislosti a posilniť vedomie vlastníctva. Toto by poskytlo aj fond know-how, ktorý by dovolil Rómom preskúmať nové profesionálne dráhy a ostali by menej zraniteľní voči nezamestnanosti.

Štatistické bázy dát a indikátory politiky bývania

    39. Ako predbežný nástroj pre vypracovanie politiky, aby sa lepšie vyhodnotila aktuálna situácia znevýhodnených kategórií osôb, čo sa týka bývania, členské štáty by mali zabezpečiť, že príslušné verejné orgány zhromažďujú pravidelne štatistické údaje v súlade s duchom medzinárodných a národných noriem o ochrane osobných údajov. Mali by aj stanoviť indikátory na meranie dosiahnutia cieľov politiky po istom čase. Členské štáty, ktoré pravidelne zbierajú indikátory o bývaní Habitat, by toto mali aplikovať takisto na bývanie Rómov.

VII. FINANCOVANIE BÝVANIA

Udržateľnosť finančných zdrojov

    40. Členské štáty by mali uznať, že úspešná politika sociálnej súdržnosti vyžaduje náležité financovanie a pomoc, trvalú angažovanosť a dlhodobý prístup. Navyše by sa malo pamätať na to, že riešenia takého širokého zoskupenia rozličných záležitostí a problémov budú musieť byť nevyhnutne realizované pružným spôsobom. Vhodný a náležitý prístup k financovaniu a k prostriedkom posilňovania stability a bezpečnosti (vrátane – ale nielen – prístupu k vlastníctvu) je ústredný v dlhodobej činnosti v tejto oblasti.

Financovanie projektov bývania z rôznych zdrojov

    41. Členské štáty by mali mať na pamäti, že financovanie projektov bývania by malo pochádzať z rôznych zdrojov (súkromní darcovia, medzinárodné finančné inštitúcie ako aj štátne verejné rozpočty) a spravované sieťou partnerov na miestnej, regionálnej, celoštátnej a cezhraničnej úrovni. Pretože realizačné obdobie projektov bývania je pomerne dlhé, tieto projekty by mali byť presne plánované, s ohľadom na financovanie a práce, aby sa takto nevzbudzovali neprimerané očakávania medzi dotknutým obyvateľstvom. Ďalej, vzhľadom na to, že väčšinou sú tieto projekty viazané na oblasť a obec, je vecou najvyššej dôležitosti vybudovanie a posilňovanie miestnych sietí a partnerstiev.

Integrované financovanie

    42. Pretože projekty bývania sú časťou širšie založených ďalekosiahlych politických koncepcií, členské štáty by mali pristupovať k financovaniu takýchto projektov integrovaným spôsobom, ktorý berie do úvahy hľadiská ako technická a zdravotnícka infraštruktúra, potreby sociálnej súdržnosti a potenciálne iniciatívy, kultúra, vzdelávanie alebo možnosti zamestnania.

Medzinárodná podpora pre bývanie Rómov

    43. Členské štáty by mali byť nabádané, aby využili možnosti, vrátane pôžičiek poskytovaných medzinárodnými finančnými inštitúciami pre rómske projekty bývania. Mali by využiť aj odbornú kompetenciu medzinárodných finančných inštitúcií, ktoré nadobudli rozsiahle znalosti o riadení tohto druhu integrovaných projektov v mnohých častiach sveta, medzi nimi Rozvojová banka Rady Európy, ktorej mandát zahŕňa činnosť v oblastiach ako bývanie znevýhodnených skupín obyvateľstva v Európe v záujme podpory sociálnej súdržnosti. Svetová banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj, ako aj programy Európskej únie by mohli byť v tomto smere osobitne užitočné.

Prístup k možnostiam financovania na získanie bývania

    44. Členské štáty by mali rozvinúť primerané finančné štruktúry, ktoré poskytnú ľahší prístup k dostupným zdrojom financovania bývania, v prípade potreby v spolupráci s medzinárodnými finančnými inštitúciami. Členské štáty by mali uvažovať o vhodnom mechanizme umožňujúcom kočovným a polokočovným ľuďom získať si karavany alebo mobilné obydlia cez pôžičky s nízkym úrokom alebo inými finančnými metódami, ktoré by ich nedostali do nevýhody v porovnaní s možnosťami ponúkanými usadeným ľuďom.

Financovanie infraštruktúry a služieb

    45. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby miestne orgány a finančné inštitúcie poskytovali financovanie sprievodných opatrení zacielených na rozvoj alebo vybudovanie základnej infraštruktúry a služieb a zvýšenie kvality života vo všeobecnosti, aby sa zlepšilo každodenné spravovanie osád alebo stanovíšť a posilnila celková sociálna súdržnosť.

Osobitné rozpočtové opatrenia

    46. Príslušné orgány členských štátov by mali vyčleniť osobitné finančné prostriedky, aby slúžili ako podnet pozitívnych opatrení, zo strany zodpovedných orgánov, ako rozvoj terénnej práce, zaradenie záležitostí rómskeho bývania do územných plánov, prístup k odbornej pomoci a sprostredkovaniu pre dotknuté obce, atď.

VIII. NORMY BÝVANIA

Primerané bývanie ako základ pre všetky normy bývania

    47. Členské štáty by mali zákonne upraviť a zaviesť do praxe koncept „primeraného bývania“ ako je definovaný v odseku 60 Agendy Habitat a Všeobecných stanoviskách 4 a 7 prijatých Výborom OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva, majúc na pamäti ľudskoprávnu dimenziu, krajinu a miestne ekonomické podmienky a sociálne a kultúrne prvky. Tento koncept by mal byť definovaný tak, že by sa vzťahoval na všetkých občanov, vrátane Rómov. Definícia „primeraného bývania“ by mala tvoriť základ pre všetky ostatné normy bývania.

Norma pre obytné lokality a okolie

    48. Členské štáty by mali zabezpečiť, že bývanie Rómov je umiestnené v oblastiach, ktoré sa hodia pre obývanie alebo sú vhodné pre výstavbu podľa súčasnej legislatívy, a v ekologicky prijateľnom prostredí. Ďalej by mali prijať opatrenia, ktoré by umožnili reagovať na neočakávané udalosti, ako sú prírodné katastrofy alebo epidémie, ktoré často neúmerne zasiahnu zraniteľné skupiny žijúce v rizikových osadách. Existujúce osady, ktoré nemôžu byť presťahované zo súčasných nevhodných lokalít by mali byť vylepšené vhodnými a konštruktívnymi opatreniami v oblasti životného prostredia.

Právne normy pre verejné a sociálne služby

    49. Právne normy týkajúce sa verejných služieb – vody, elektriny, čistenia ulíc, kanalizácie, odvozu odpadkov atď. – by sa mali rovnako aplikovať na rómske osady a táboriská. Verejná doprava by mala byť súčasťou dostupných zariadení v oblasti. Verejné orgány by mali zaistiť, že verejné služby, ako zdravotnícke zariadenia, prístup k vzdelávaniu, policajným staniciam, poštovým a telekomunikačným úradom je k dispozícii v týchto oblastiach. Členské štáty by mali venovať osobitnú pozornosť vzdialenosti medzi rómskymi osadami a táboriskami a školami, pretože je to dôležitý faktor v boji proti getoizácii.

Potreba nediskriminačných bezpečnostných noriem

    50. Prostredie rómskeho bývania by nemalo byť horšie či podradnejšie ako obytné celky, sídliská a mestá väčšinovej populácie. Normy týkajúce sa zásobovania osád a obytných celkov by nemali žiadnym spôsobom Rómov diskriminovať.

Minimálne stavebné normy

    51. Kvalita materiálu (zabudované a trvalo viditeľné časti bytov a domov, ako stolárske výrobky, povrchy stien a podláh, inštalácie, hygienické príslušenstvo, technické vybavenie, atď.) je priamo závislé od ekonomických možností obyvateľov, verejných fondov a konečne od ekonomickej sily spoločnosti ako celku. Členské štáty by mali preto zabezpečiť, že existujú minimálne stavebné normy, ktoré zaručujú zdravý život, vyvážené vzťahy v rodine a riadne podmienky pre deti a dobré susedské vzťahy.

Normy pre adaptáciu a zväčšenie bytov

    52. Plocha bytu by mala zodpovedať počtu bývajúcich, aj keď berieme do úvahy normálne prispôsobenie sa človeka priestorovým danostiam. Pretože rodiny sú dynamické – rast počtu členov, ekonomických možností a kultúrnych potrieb, zmeny životných potrieb a rozvíjanie snáh – architektonické a právne riešenia by mali umožniť sledovať túto dynamiku pomocou nenáročných adaptácií – pridaním a zlepšením vlastností interiéru bytu. Ak sú aj byty stavané s menšou plochou než priemer, mali by byť vopred navrhnuté s možnosťou rozšírenia a zväčšenia. Mali by byť zavedené normy týkajúce sa prispôsobenia konštrukcie a veľkosti plochy, ktoré poskytnú technické možnosti pre chudobné rodiny začať so skromným bývaním, ktoré môžu neskoršie rozširovať a vylepšovať.